Konstruktér: Minardi

Minardi bol novodobý Dávid medzi Goliášmi. Zakladeteľ Giancarlo Minardi vedel, že nikdy nebude Enzo Ferrari, ale jeho malý tím tvorili skutoční pretekári, ktorí mali, aj majú, zvláštne miesto v srdciach milovníkov Veľkých cien.

Výsledky a tabulková data

Informace

Minardi vlastnil obchod s Fiatom vo Faenze. Jeho úzke zväzky s Maranellom mu umožnili v roku 1976 prestavať bývalí podnik Formuly 1, Ferrari vo farbách Scuderia Everest. Minardi sa stal plným právom konštruktérom vtedy, keď postavil vozidlo Formuly 2 v roku 1980 na ktorom jazdil Alesssandro Nannini. Minardi vstúpil do F1 v roku 1985 keď zostavil auto pre Pierluigiho Martiniho a jeho tím sa zúčastnil na prvých dvoch pretekoch sezóny s motorom Ford Cosworth. Nebol to však turbomotor, preto na GP San Marina Minardi upravil motor Motori Moderni, ale k úspešnému pretekaniu to malo ďaleko.

V roku 1986 Minardi skúsil zmeniť osadenstvo jazdcov s Talianskou dvojicou: Andrea de Cesaris a jeho starý dobrý jazdec z Formule 2 Nannini. Talianskej dvojici v Talianskom tíme sa darilo trochu lepšie avšak bez bodového zisku. V roku 1987 skúsil Minardi opäť turbomotory Motori Modeni s novým jazdcom Adrianom Camposom, avšak bez úspechu. V roku 1988 konečne pre tím vybojoval prvý bod Martini s motorom Ford Cosworth keď po 63 kolách v uliciach Detroitu skončil šiesty. V roku 1989 sa Minardi ziskom šiestich bodov dostal do TOP 10, čo bol dôležitý krok pre tak malý tím, do histórie sa zapísali Veľké ceny Veľkej Británie, kde obaja Minardiho jazdci Martini aj Sala skončili na bodovaných miestach a Veľká cena Portugalska, kde skončil Martini piaty a jedno kolo viedol.

V roku 1990 sa vymenil Sala za Paola Barillu a neskôr za Gianniho Morbidelliho, ale nezískali žiadne body. V roku 1991 Minardi uzavrel dohodu s dodávateľom motorov Ferrari, čo prinieslo veľký úspech v podobe siedmeho miesta v pohári konštruktérov a historicky najlepšie Martiniho štvrté miesto na GP Portugalska, kde skončil iba 10 sekúnd za tretím Alesim na Ferrari. Rok 1992 sa opäť niesol v sklamaní po odchode Martiniho a náhrade motora Ferrari za motor Lamborghini, získal tím iba jeden bodík v Suzuke.

Roky 1993 a 1994 boli pozitívnejšie po príchode Martiniho a Micheleho Alboreta a motorov Ford HB získalo Minardi v sezóne 1993 7 bodov. V sezóne 1994 5 bodov. Neuzavretie dohody o motoroch Mugen Honda s Ligierom na začiatku roku 1995, prinieslo veľkú ranu a odvtedy sa tím pohybuje v zadnej časti štartového poľa. Aj keď sa v tíme objavili talenty ako Giancarlo Fisichella a Jarno Truli. Najkrutejší úder od šťasteny dostal v roku 1999 na nemeckom Nurburgringu Luca Badoer, keď sa mu pokazilo auto na štvrtej pozícii. Ani Gene, ani Argentínčan Mazzacane nedosiahli v roku 2000 podobné výsledky, nezískali ani jeden bodík a preto bol tím v roku 2001 predaný Paulovi Stodartovi. Aj keď vtedajší nováčik v tíme Fernando Alonso pôsobil vyrovnane, nezískal pre tým žiadne body.

V roku 2002 síce Minardi získalo 2 body zásluhou nováčika Marka Webbera, ale to bolo všetko. Minardi jednoducho len zbieralo zvyšky, ktoré mu nechali tímy zo stredu štartovného poľa. V roku 2003 a 2004 sa MInardi udržalo v hre vďaka programu FIA pre záchranu malých tímov pred krachom. V roku 2005 síce získalo Minardi astronomických 7 bodov, ale to iba vďaka štrajkom na Veľkej cene USA kde skončili jeho jazdci Christijan Albers a Patrick Friezacher na piatom a šiestom, respektíve na poslednom a predposlednom mieste. Na konci roka túto krachujúcu stajňu odkúpil tím Red Bull a dnes je z nej stajňa Torro Roso. Ktovie pri dnešnom bodovaní by možno MInardi získalo aj 100 bodov.